1.časť
Tento rok už mi tá dovolenka musí vyjsť, aj keby som mal ísť sám, hovoril som si a ani som netušil, ako ďaleko som od pravdy. Po problémoch v práci, ktoré zaznamenávam pravidelne každé leto, už to vyzeralo, že mi to opäť nevyjde. Ale našťastie sa to poskladalo tak, že som 12.8. v sobotu dopoludnia vyrazil na cestu.
Tento a nadväzujúcich 8 ďalších príspevkov dokumentuje pobyt družstevníka so splateným Programom Vacation. Jeho možnosti využitia sú takmer nekonečné, výhoda je, že si každý užíva, ako chce. Veľmi svojrázne som si užil tento týždeň aj ja osobne a preto píšem svoje dojmy z dovolenky, aby som vzbudil viac záujmu o náš družstevný program.
„Užite si Nezabudnuteľnú Dovolenku v Maďarsku v Klube Dobogómajor!“
V rámci Programu Vacation som si tento rok naplánoval úžasný výlet do Maďarska, konkrétne do Clubu Dobogómajor. Nie je to zas tak ďaleko, a tak som plne očakával vzrušenie z jazdy autom a zároveň sa tešil na preskúmanie najväčšieho termálneho jazera v Európe – v Hevíze. Zaujímavé je, že pred štrnástimi rokmi sme tu už boli, avšak vtedy bol november a nikto z rodiny sa neodvážil ponoriť do termálnych vôd. Teraz mám príležitosť zažiť nádherný zážitok, pretože jazero je vhodné na kúpanie po celý rok. V lete dosahuje teplota vody až 34 stupňov, zatiaľ čo v zime, aj keď je mrazivo, klesne maximálne na 22 stupňov aj pri mínus 20 stupňoch vonku.
Club Dobogómajor je skutočne strategicky umiestnený na preskúmavanie okolitých krás. Neďaleko, necelých 6 km, sa nachádza mesto Kestlehey s jazerom Balaton, čo ponúka ďalšie skvelé možnosti kúpania a termálnych radovánok, ktoré si každý užíva v lete. Rozhodnutie pre túto destináciu bolo vskutku prínosné, k tomu mi prialo aj krásne počasie.
Prinášam vám stručný pohľad na môj prvý deň:
„Deň Prvý – sobota: Cesta plná Krásnych Zážitkov„
Sobotný deň bol dňom štartu. Auto bolo starostlivo naložené a ja vyrazil smer Slovensko. Podľa máp Googlu som zvolil najkratšiu a najrýchlejšiu trasu po diaľnici do Bratislavy. Cestou som si užíval harmonický zvuk brúkajúceho auta a cesta mi plynule ubiehala pod kolesami. Za Čadcou som sa zdržal krátku dobu v malej kolóne, čo mi vzalo len pár minút. Avšak čas bol mojím spojencom a takéto drobnosti ma nevyvádzali z miery.
Po nájazde na diaľnici v Žiline som aktivoval tempomat na 111 km/ha pokojne sa prepletal krajinou. Môj starý motor, ktorý má za sebou 245 000 kilometrov, prestal chĺpať a začal sa takmer ladne spievať. Zjavne si užíval dlhšie trasy a to vo mne vyvolalo pocit pokoja. Pred Bratislavou ma upozornila značka na obmedzenie rýchlosti na 110 km/h, čo som rešpektoval.
Po prejazde Slovenska som sa ocitol na Maďarských hraniciach a vydal som sa ďalej po diaľnici smerom k svojmu cieľu. Od hraníc to bolo ešte 196 km. Mobilná navigácia ma spoľahlivo viedla a ja som si pomaly užíval pohľad na krajinu. Kus cesty viedol cez malebné dedinky, kde sa zdalo, že čas zvoľna plynul. Spomienky na minulosť sa miešali s pohľadom na staré domy a strechy, ktoré ukazovali stopy času. Postupne sa však objavili aj nové stavby a zrekonštruované domy, čo mi potvrdzovalo, že som blízko môjho cieľa. Je zrejmé, že táto oblasť žije cestovným ruchom a ľudia tu skutočne prosperujú.
Po piatich hodinách jazdy som konečne dorazil ku Clubu Dobogómajor. Aj napriek tomuto času strávenému na ceste som sa necítil unavený. Išiel som bez pauzy a zelený čaj z termosky mi dával potrebnú energiu na cestu.
Po príchode do cieľa som spozoroval rad na recepcii, čo mi ihneď napovedalo, že práve začína rušnejšie obdobie nástupu ubytovaných hostí. Postavil som sa do radu, strávil tu asi dvadsať minút, kým som prišiel na rad. Milá slečna na recepcii mi potvrdila moju rezerváciu, ktorú som si vopred vytlačil, as ňou som sa pokúsil dohovoriť v lámavej angličtine ohľadom môjho apartmánu. Vysvetlila mi tiež všetky aktivity a vybavenie, vrátane časov raňajok, obeda a večere, vonkajšieho bazéna a masáží, ktoré sú tu k dispozícii. Súčasne som dostal kartu od brány, ktorú som mohol použiť na parkovisku pred apartmánmi.
Potom, čo som sa ubytoval a zavítal na hlavné parkovisko, som sa rozhodol ísť pre zásoby do miestneho obchodu. Mieril som smerom k Tesco, ktoré mám z minulosti v dobrej pamäti. Bohužiaľ, narazil som na nepríjemnú prekážku, keď som zistil, že moja karta do Tesca tu neplatí. Tento malý zádrhel ma však nevyviedol z miery, a tak som si kúpil Plzeň, ktorá bola v akcii, za trochu vyššiu cenu.
Po návrate na ubytovanie som si vybalil veci a pripravil večeru. Nasledovala osviežujúca sprcha a potom som si vybral jednu z troch kníh, aby som si pred spaním užil chvíľu čítania. Okolo desiatej hodiny som zhasol svetlo a zaspal s pokojnou mysľou, plný očakávania na ďalší deň plný dobrodružstva.








